Strážovskými kopcami na VápečZima nám z hôr pomaly ale isto zlieza a preto nastal čas využiť veľkonočné voľno a spraviť niečo pre telo a dušu, prevetrať myseľ, precvičiť nohy a spoznať ďalšiu krásnu časť našej krajiny. Keďže rád spoznávam najmä menej známe no aj tak veľmi pozoruhodné kúty Slovenska, výber padol na dominantný vrch Vápeč (956m.n.m.) v Strážovskej hornatine. Trasu sme zvolili následovnú: Dolná Poruba – Bežákovci – Pod Končinou – Zrázový vrch – sedlo Trtavka – Pod Židovým – chata Homôlka – sedlo Palúch – Vápeč – Nad Hornou Porubou – Horná Poruba. Aj keď počasie nebolo naklonené našim plánom, nenechali sme sa odradiť a v pondelok poobede vyrážame do Trenčína. Keďže v tomto meste nie sme často, hneď po príchode sa snažíme čo najskôr ubytovať a vyrážame na prechádzku mestom. Láka nás historické centrum s kaviarničkami a reštauráciami. Trenčiansky hrad bol žiaľ uzavretý, preto sme si vychutnali aspoň výhľad na nočný Trenčín z podhradia. Počas dňa môže zaujať najmä Katov dom, otvorený od apríla do novembra. Po večernej prechádzke v centre sa teda ubytujeme a líhame do spacákov dúfajúc, že sa ráno nezobudíme do dažďa. Počasie nám ráno vcelku praje a tak sa po suchej ceste presúvame na Autobusovú stanicu. Autobus smer Dolná Poruba, skadiaľ nás turistický chodník vedie smerom ku kopcu, zatiaľ plných entuziazmu, aj keď s predtuchou blížiacich sa radovániek blatového charakteru. Po žltej značke sa po chvíli ocitáme na rázcestí Pod Končinou. Tu začína prudšie stúpanie lesom, v snahe nezaboriť sa do blata. Chodník míňa oplotenie a pokračuje šikmo na svah. Asi po štyridsiatich minútach vyjdeme na vrch, kde sa napájame na lesnú cestu. Značenie je v poriadku, aj keď menšia údržba by mu určite neuškodila. Fúka pomerne silný a nepríjemný vietor, preto obliekame bundy a po krátkom oddychu ideme ďalej. Nad nami sa prevaľujú husté aprílové oblaky ale našťastie zatiaľ neprší. Príjemná lesná cesta sa strieda s menšími lúkami až sa medzi lesom postupne vynárajú tie väčšie - pri druhej (s poľovníckymi postrieškami) sa dá ľahko zablúdiť. Značka totižto zavádza k ľavému okraju lúky, treba sa však držať cestičky idúcej stredom. Za touto lúkou sa cesta opäť vnára do lesa a klesaním sa dostáva na ďalšiu, veľkú. To sa už ocitáme tesne pod sedlom Trtavka. Po pravej strane míňame ohnisko a na vrchole rýchlo bočíme vľavo. Silný vietor nedopraje oddychu a núti ponáhľať sa ďalej po značke. V tejto časti sa prvý krát objavujú výhľady a konečne vidieť aj cieľ dnešnej cesty.
Prvé výhľady |
Roháče a Roháčske plesáRoháče Je krásny slnečný deň? Ste ubytovaní v blízkosti Západných Tatier? A máte chuť na príjemnú turistiku s očarujúcim prekvapením prírody? Tak máte šťastie, že pred mnohými rokmi ľadovec s dĺžkou 12 kilometrov vytvoril Roháčsku dolinu. Ak sa pýtate, čo také úžasné dokázal vytvoriť nejaký ľadovec, môžem vám z osobných skúseností dosvedčiť, že niečo vážne veľkolepé. Scenéria Roháčskej doliny je považovaná za najpestrejšiu v Západných Tatrách. A vďaka sprístupneniu a vybudovaniu náučných chodníkov patrí medzi najnavštevovanejšie turistické destinácie na Slovensku. Vek, fyzická zdatnosť, či odvaha nehrajú žiadnu úlohu. Každý si môže vybrať trasu, ktorá mu sedí najviac. Cez Roháče vedie množstvo turistických chodníčkov, od tých najjednoduchších, priam vychádzkových, až po náročné hrebeňovité túry. Ak chcete mať po ruke turistický program na celú dovolenku, najvhodnejšie je ubytovať sa v týchto okolitých dedinkách: Zuberec, Huty, Malé a Veľké Borové, Oravice alebo Habovka. Dopredu treba upozorniť, že náučné chodníky na Roháčoch sú verejne sprístupnené od 15. júna do 31. novembra, kvôli nebezpečenstvu lavín a ohrozeniam prírody. Roháčske plesá
Náučný chodník Roháčske plesá je vhodný pre všetky vekové kategórie. ZemplínRegión Zemplín Región Zemplín sa nachádza na území bývalej Zemplínskej stolice, ktorá sa tiahla od severných hraníc Slovenska až po Tisu. Jeho menšia časť Dolný Zemplín ležal v dnešnom Maďarsku a Horný Zemplín ležal na Slovensku. Do Horného Zemplína patria okresy Vranov nad Topľou, Snina, Stropkov, Medzilaborce a Humenné. Dolnému Zemplínu patria okresy Michalovce, Trebišov a Sobrance. |
Dolný ZemplínRegión Dolný Zemplín Región Zemplín sa často delí v turistických príručkách na Horný a Dolný Zemplín. K Dolnému Zemplínu patria okresy Michalovce, Trebišov a Sobrance. Kultúrnymi turistickými zaujímavosťami sú Zemplínske múzeum v Michalovciach, Vlastivedné múzeum v Trebišove a Vihorlatské múzeum v Humennom. Región je známy aj chránenou prírodnou rezerváciou Vihorlatské vrchy a národným parkom Poloniny tiahnúcim sa v pohorí Bukovských vrchov. ŠarišRegión Šariš Región Šariš sa rozprestiera v severnej časti východného Slovenska. V západnej a juhozápadnej časti hraničí so Spišom a na východe siaha po severný Zemplín. Jeho južnou časťou sa tiahne Košická kotlina cez ktorú kedysi viedla známá a slávná obchodná cesta Via regale ( tzv. Kráľovská cesta ) spájajúca Čierne more s Baltským morom. Oblasť Šariša je preslávená najväčšou koncentráciou prekrásnych drevených kostolov. |
- Bratislava a okolie
- Dolné považie
- Dolný Zemplín
- Gemer
- Horehronie
- Horná Nitra
- Horný Zemplín
- Poiplie
- Javorníky
- Košice a okolie
- Kremnické vrchy
- Krpáčovo
- Kysuce
- Liptov
- Malá Fatra
- Muránska planina
- Nitra a okolie
- Nízke Tatry
- Orava
- Pieniny
- Podunajsko
- Pohronie
- Podpoľanie
- Ponitrie
- Šariš
- Severné považie
- Slovenský kras
- Slovenský raj
- Spiš
- Štiavnické vrchy
- Stredné považie
- Štúrovo
- Turiec
- Veľká Fatra
- Vysoké Tatry
- Záhorie
- Zemplínska Šírava


