Zima nám z hôr pomaly ale isto zlieza a preto nastal čas využiť veľkonočné voľno a spraviť niečo pre telo a dušu, prevetrať myseľ, precvičiť nohy a spoznať ďalšiu krásnu časť našej krajiny. Keďže rád spoznávam najmä menej známe no aj tak veľmi pozoruhodné kúty Slovenska, výber padol na dominantný vrch Vápeč (956m.n.m.) v Strážovskej hornatine. Trasu sme zvolili následovnú:  Dolná Poruba – Bežákovci – Pod Končinou – Zrázový vrch – sedlo Trtavka – Pod Židovým – chata Homôlka – sedlo Palúch – Vápeč – Nad Hornou Porubou – Horná Poruba.

Aj keď počasie nebolo naklonené našim plánom, nenechali sme sa odradiť a v pondelok poobede vyrážame do Trenčína. Keďže v tomto meste nie sme často, hneď po príchode sa snažíme čo najskôr ubytovať a vyrážame na prechádzku mestom. Láka nás historické centrum s kaviarničkami a reštauráciami. Trenčiansky hrad bol žiaľ uzavretý, preto sme si vychutnali aspoň výhľad na nočný Trenčín z podhradia. Počas dňa môže zaujať najmä Katov dom, otvorený od apríla do novembra. Po večernej prechádzke v centre sa teda ubytujeme a líhame do spacákov dúfajúc, že sa ráno nezobudíme do dažďa.

Počasie nám ráno vcelku praje a tak sa po suchej ceste presúvame na Autobusovú stanicu. Autobus smer Dolná Poruba, skadiaľ nás turistický chodník vedie smerom ku kopcu, zatiaľ plných entuziazmu,  aj keď s predtuchou blížiacich sa radovániek blatového charakteru. Po žltej značke sa po chvíli ocitáme na rázcestí Pod Končinou. Tu začína prudšie stúpanie lesom, v snahe nezaboriť sa do blata. Chodník míňa oplotenie a pokračuje šikmo na svah. Asi po štyridsiatich minútach vyjdeme na vrch, kde sa napájame na lesnú cestu. Značenie je v poriadku, aj keď menšia údržba by mu určite neuškodila. Fúka pomerne silný a nepríjemný vietor, preto obliekame bundy a po krátkom oddychu ideme ďalej. Nad nami sa prevaľujú husté aprílové oblaky ale našťastie zatiaľ neprší. Príjemná lesná cesta sa strieda s menšími lúkami až sa medzi lesom postupne vynárajú tie väčšie - pri druhej (s poľovníckymi postrieškami) sa dá ľahko zablúdiť. Značka totižto zavádza k ľavému okraju lúky, treba sa však držať cestičky idúcej stredom. Za touto lúkou sa cesta opäť vnára do lesa a klesaním sa dostáva na ďalšiu, veľkú. To sa už ocitáme tesne pod sedlom Trtavka. Po pravej strane míňame ohnisko a na vrchole rýchlo bočíme vľavo. Silný vietor nedopraje oddychu a núti ponáhľať sa ďalej po značke. V tejto časti sa prvý krát objavujú výhľady a konečne vidieť aj cieľ dnešnej cesty.

Prvé výhľady