Zima nám z hôr pomaly ale isto zlieza a preto nastal čas využiť veľkonočné voľno a spraviť niečo pre telo a dušu, prevetrať myseľ, precvičiť nohy a spoznať ďalšiu krásnu časť našej krajiny. Keďže rád spoznávam najmä menej známe no aj tak veľmi pozoruhodné kúty Slovenska, výber padol na dominantný vrch Vápeč (956m.n.m.) v Strážovskej hornatine. Trasu sme zvolili následovnú:  Dolná Poruba – Bežákovci – Pod Končinou – Zrázový vrch – sedlo Trtavka – Pod Židovým – chata Homôlka – sedlo Palúch – Vápeč – Nad Hornou Porubou – Horná Poruba.

Aj keď počasie nebolo naklonené našim plánom, nenechali sme sa odradiť a v pondelok poobede vyrážame do Trenčína. Keďže v tomto meste nie sme často, hneď po príchode sa snažíme čo najskôr ubytovať a vyrážame na prechádzku mestom. Láka nás historické centrum s kaviarničkami a reštauráciami. Trenčiansky hrad bol žiaľ uzavretý, preto sme si vychutnali aspoň výhľad na nočný Trenčín z podhradia. Počas dňa môže zaujať najmä Katov dom, otvorený od apríla do novembra. Po večernej prechádzke v centre sa teda ubytujeme a líhame do spacákov dúfajúc, že sa ráno nezobudíme do dažďa.

Počasie nám ráno vcelku praje a tak sa po suchej ceste presúvame na Autobusovú stanicu. Autobus smer Dolná Poruba, skadiaľ nás turistický chodník vedie smerom ku kopcu, zatiaľ plných entuziazmu,  aj keď s predtuchou blížiacich sa radovániek blatového charakteru. Po žltej značke sa po chvíli ocitáme na rázcestí Pod Končinou. Tu začína prudšie stúpanie lesom, v snahe nezaboriť sa do blata. Chodník míňa oplotenie a pokračuje šikmo na svah. Asi po štyridsiatich minútach vyjdeme na vrch, kde sa napájame na lesnú cestu. Značenie je v poriadku, aj keď menšia údržba by mu určite neuškodila. Fúka pomerne silný a nepríjemný vietor, preto obliekame bundy a po krátkom oddychu ideme ďalej. Nad nami sa prevaľujú husté aprílové oblaky ale našťastie zatiaľ neprší. Príjemná lesná cesta sa strieda s menšími lúkami až sa medzi lesom postupne vynárajú tie väčšie - pri druhej (s poľovníckymi postrieškami) sa dá ľahko zablúdiť. Značka totižto zavádza k ľavému okraju lúky, treba sa však držať cestičky idúcej stredom. Za touto lúkou sa cesta opäť vnára do lesa a klesaním sa dostáva na ďalšiu, veľkú. To sa už ocitáme tesne pod sedlom Trtavka. Po pravej strane míňame ohnisko a na vrchole rýchlo bočíme vľavo. Silný vietor nedopraje oddychu a núti ponáhľať sa ďalej po značke. V tejto časti sa prvý krát objavujú výhľady a konečne vidieť aj cieľ dnešnej cesty.

Prvé výhľady

Pod Trtavkou

Zároveň ma tento pohľad mierne deprimuje, preto radšej klopím zrak a pokračujem ďalej. Lúka vedie takmer stále až do sedla Homôlky. Tu si dávame krátky odpočinok spojený s nostalgickou spomienkou na časy ŠVP. Horalka, jablko, čaj a ide sa ďalej.

Teraz náš po prvý krát dnes čaká úvod do reality a s miernym pousmiatím nad kondičkou po zime stúpame, stále plní odhodlania nič netušiacich. Ale na kopci čaká opäť rovinka a naskytujú sa pekné výhľady smerom na Hornú Porubu a Homôlku v pozadí. Cestu znepríjemňuje len nárazový, chvíľami nepríjemne studený vietor, aj keď sem-tam už vykúka aj slniečko. Prechádzame lúkou s prístreškom, v ktorom by sa dalo celkom príjemne prespať a začíname stúpať na Palúch. Toto je už súčasť posledného stúpania, ktoré vedie do sedla Palúch. Odtiaľto je to na Vápeč už len pár metrov. Šťastní sa štveráme na vrchol a vychutnávame krásny výhľad a oddych. Ani vietor prekvapivo nie je taký prudký, ako by sa dalo hore čakať. Ešte fotka-vrcholovka, zápis do knihy a pádlime ďalej. Lepšie povedané, kĺžeme sa blatom. Dolu vedie chodník, ktorý môže v lete predstavovať príjemnú, mierne náročnejšiu prechádzku. Modrá značka vás dovedie až do Hornej Poruby na zastávku SAD. Tu sa naša dnešná cesta končí. Stihli sme autobus, prešli kus krásnej cesty  a zoznámili sa s ďalšími zaujímavými miestami našich kopcov. Spokojní môžeme nasadnúť na autobus do Ilavy a neskôr vychutnať cestu vlakom v posledný prázdninový deň, spôsobom autobus č. 39 Zochova – Mlynská dolina

Nakoniec ešte niekoľko informácií o našej výprave. Celkovo sme nastúpali  655 metrov, sklesali 640 a celá túra nám trvala 5:43hod čistého času. Táto trasa je vhodná najmä ako príjemný, stredne náročný celodenný výlet. V lete poskytnú stromy určite príjemný chládok a samozrejme, dočkáte sa pekných výhľadov a scenérií.

Pohľad z Vápeču

autor Ondrej Zvara, 15.6.2010, Bratislava

foto autor